Už som celkom dlho nenapísal nič na blog a hlavne nič o anime tak som sa rozhodol že vám skúsim priblížiť jedno anime čo som naposledy videl.Kedže je anime jeden z mojich koníčkov a celkom sním zabíjam volný čas, čo je celkom divné kedže mu často dávam prednosť pred kamarátmi.Na toto anime som čistou náhodou a chybným kliknutím myšky narazil na stránke prekladateľskej skupiny menom Doki a celkom ma zaujalo obrázkami tak som ho hneď hľadal na stiahnutie.Kedže som ešte tak veľa anime nevidel tak mi je jasné že táto recenzia nebude stáť za veľa no toto anime bolo jedno z najlepších aké som videl no prvé miesto si furt drží Haruhi.Tak vám ho trochu predstavím.
Ro-Kyu-Bu! je anime ktoré prišlo na svet 01.07.2011 čiže je to jedno z novších anime. Bolo to prvé športové anime ktoré som videl a musím priznať že som nikdy nekukal šport tak nadšene a netrpezlivo ako teraz.Pozrel som ho za 2 dni a bolo mi tak smutno že som ho dopozeral že som si hneď stiahol ešte aj blu-ray a kukal odznova.Toto anime má bohužiaľ len jednu sériu ale aj tak je veľmi chytľavé a zábavné(je tam veľa lolitiek) 
Príbeh
Ako som už spomínal je to anime o športe konkrétne je to basketbal ktorý aj keď ma veľmi nebaví toto anime som si užil a naučil som sa hádzať na kôš . Chlapec menom Hasegawa ktorý bol v basketbalovom teame Strednej školy Nashiba kde dostal svoj team až do semifinále ale bola zastavená činnosť klubu kedže zakladateľ sa zaplietol s 11 ročnou dcérou trénera. Následne prichádza na súkromnú školu kde začína učiť basketbaloví klub malých dievčat a tráviť s nimi volný čas.
Hudba
Čo sa týka hudby nieje veľmi čo riešiť kedže je to anime čo má 12 dielov a je tam 1 opening a 1 ending. Opening a Endingy sa mi páčia pri každom anime ináč toto anime jasne vyhráva kedže si ich púšťam furt dookola a furt ma bavia tak je jasne že sú niečim výnimočné. Sú pesničky ktoré počúvate stále až vám začnú liest na nervy no Opening sa dá počúvať furt a stále mam zimomriavky aj keď som ho počul najmenej 50x. Je energicky,povzbudzujúci ved len predsa je to športové anime a dokáže vyvolať správne pocity.Čo povedať o Endingu? je taký na pohodu dá sa počúvať kludne sám doma a ničím sa netrápiť. Vo mne osobne vyvoláva pohodu a istú veselú náladu čo mi pri mojich nervoch dosť pomáha. Odporúčam si vypočuť full verziu Openingu.
Čo ma vlastne zaujalo ?
Prvé čo ma zaujalo bolo asi to že je to športové anime a kedže som ešte žiadne také nevidel tak ma to celkom pohltilo navyše basketbal som videl raz v živote. Rozhodne ma zaujal príbeh ktorý je pre mňa dôležitý a taktiež dávka humoru. Pri tomto anime som sa dobre zasmial a konečne mi došlo že krvácanie z nosa nieje len výmysel ale krutý fakt. Bola veľká sranda pozerať sa ako hrajú zápas a nadšene čakať až posledná lopta padne alebo nepadne do koša. Páčilo sa mi ako najprv odmietal učiť dievčenský team a neskôr sa tak upol že s nimi chodieval von učil ich plávať a každý deň uňho trénovala jeho špeciálna žiačka. Taktiež ma zaujala hudba a loli ktoré každé postava zvlášť a asi najviac Hina-chan(ta ružovo vlasá) kedže bola taká milá a zláta(navonok) a zasmial som sa na nej asi najviac.
Z tohoto všetkého vzniklo(aspoň pre mňa) jedno super anime a dokázal som si že je viacej druhov anime a vždy ma prekvapí niečim novým, asi preto ho mám tak rád možno na ňom niesom závislí ako podaktorý ale aj tak ma baví a furt ma niečim prekvapí. Na záver dávam OP z tohto anime ktoré si púšťam vždy keď sa chcem dobre rozbehať. Zipo
P.S: Je to moja prvá recenzia je mi jasné že je hrozná ale snažil som sa.
Zidelať